Na páskou ohraničené, veterné parkovisko pri Hypernove kde sa zem s vodou Hrona stretáva a na ktoré Slnko keď neprší tak dobre vidí sa asi ako prvé už o 13.00 hod. prišli pozrieť zvolenské lastovičky a belorítky, ktoré akoby práve prileteli z Afriky aby cyklopodujatie pre Zem podporili. Elektronické ozvučenie a hlučnosť sme z ekodôvodov zrušili a rovnako sme premýšľali keď sme minimalizovali propagáciu podujatia formou papierových plagátov.

Už 5 minút pred začiatkom podujatia sa z cyklochodníka zviezol ku prekážkovej dráhe na korčuliach prvý účastník, žiak druhého stupňa ZŠ. Rýchlo sme preto dotiahli posledné skrutky na práve postavenej trampolíne a nasmerovali sme mladého športovca na dráhu určenú pre korčuliarov. Na prvého odvážlivca na dráhe sa prizeral už aj prvý cyklista rovnako žiak ZŠ, ktorý sa nebál prísť z mesta sám a bol zvedavý čo sme pripravili pri jeho obľúbenom voľnočasovom mieste. Nedočkavo sa začal vypytovať na dráhu, ktorá je určená cyklistom a žiadal aby sme aj zmerali jeho dráhový čas. Po prvom úspešnom zvládnutí okruhu chcel ešte jeden s meraním času aby si vylepšil osobný rekord. Spokojný z nového rekordu sa pustil aj na náročnú dráhu s prenášaním vody z bicykla.

Naše napínavé pozorovanie Matúša, ktorý hľadal spôsob ako nespadnúť z bicykla a nevyliať vodu z pohárika prerušila prvá cyklistka Miška rovnako žiačka ZŠ, ktorá si už stihla vypočuť a prezrieť prezentáciu p. S. Martinického, CSc. zo Slovenskej lesníckej spoločnosti, ktorý na odpočívadle pod cyklochodníkom pripravil besedu na tému poznávanie typických drevín rastúcich na brehoch Hrona v smere Zvolen Sliač s dôrazom na pochopenie širokého významu lesov pre svieži a čistý vzduch ako aj život organizmov na planéte.   

Za Miškou smerujúcou do štartu sme už videli prichádzať na bicykloch rodičov s cyklovozíkom v ktorom sa viezli najmladší účastníci, ktorí si od nás pýtali malé kolobežky, že skúsia aj oni prekážky zdolať na tretej dráhe. Pre tých najmenších sme pripravili na odpočívadle aj tvorivú dielničku, kde si mohli dozdobiť alebo vyrobiť ekohračku využívajúcu silu vetra – vrtuľku na slamke pre oživenie ekokolesového prostriedku a jazdy na ňom.

Stále prítomné lastovičky sa v lete krídelkami od začiatku snažili rozbiť mračná z ktorých občas aj popŕchalo čo našu námahu usporiadať významné podujatie pre Zem ohrozovalo. Asi o pol štvrtej, práve keď zo Sliača na bicykloch prišli Maxim s ockom sa za pomoci volavky preletujúcej parkovisko na smere do Lanického parku podarilo operencom otvoriť oblohu a umožniť tak aj Slnku vidieť, že sa snažíme rozmýšľať, cítiť a konať ekologicky rovnako ako Holanďania, ktorí pre svoje zdravie aj zdravie ich krásnych tulipánov kupujú bicykle asi už aj novorodencom.